RSS

Výber jazyka

  • sk
  • en

Obsah

Súčasnosť

 

Poloha:

Územie obce Štitáre sa nachádza 7 km smerom na východ od okresného
a zároveň krajského mesta Nitra. Štitáre sú jednou z 52 obcí
okresu Nitra, ktorý je súčasťou Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Obec Štitáre susedí na severe a severovýchode s obcou Žirany,
na východe s obcou Kolíňany, na juhu s Pohranicami, na juhozápade
s Nitrianskymi Hrnčiarovcami a na severozápade s obcou Podhorany.

Štitáre sa nachádzajú v geomorfologickom celku Tribeč (v podcelku
Zobora) a v geomorfologickom celku Podunajská pahorkatina (podcelok
Žitavská pahorkatina). Nadmorská výška obce sa pohybuje od
212 m n. m. (výtok pravostranného prítoku potoka Kadaň), po 616,6
m n. m. (617 m n. m.) vrchu Žibrica. Stred obce má geografické súradnice
48° 20’ 59” severnej geografickej šírky a 18° 9’ 35” východnej
geografickej dĺžky a nadmorskú výšku 236 m n. m. pri kostole.

Obec s názvom Dolné Štitáre bola 1. 1. 1975 pričlenená ako mestská
časť k okresnému mestu Nitra. V roku 2002 na základe referenda
sa opäť osamostatnila a od 1. 1. 2003 sa už nazýva Štitáre.


Jej rozloha je 749 ha, k 31. 12. 2012 mala 754 obyvateľov (Štatistický
úrad SR, 2013). Hustota zaľudnenia obce je tak 100,7 obyv./km2.
Výhodou polohy obce v blízkom zázemí mesta je pre jej obyvateľov
na strane jednej blízkosť všetkých benefitov, ktoré poskytuje
okresné a krajské mesto Nitra (pracovné príležitosti, občianska vybavenosť
– služby, administratíva, školstvo, zdravotníctvo...) a na strane
druhej vidiecky charakter územia pre návštevníkov i nových obyvateľov
obce imigrovaných z mesta (kvalitné životné prostredie, možnosti
rekreácie, bývania, súkromie...). Nevýhodou pre obec sa javí zvýšená
hustota cestnej premávky alebo postupné strácanie vidieckosti územia
(Integrovaná stratégia rozvoja územia Občianskeho združenia
Žibrica, 2012).


Prírodné pomery:

Geologicky patrí územie obce na severozápade do štruktúry klenbovitej
hráste pohoria Tribeč a na juhozápade do Podunajskej pahorkatiny.
Územie Tribeča je súčasťou vnútornej zóny jadrových pohorí Západných
Karpát. Tvorí hrásť smeru SV – JZ, ktorá je skýcovským
zlomovým systémom rozdelená na severnú, rázdielsku časť a južnú,
zoborskú časť. Na geologickej stavbe Tribeča sa podieľajú kryštalické
metamorfované komplexy a granitoidy predpermského veku, permsko-
mezozoická obalová sekvencia a alochtónne jednotky krížňanského,
chočského a strážovského príkrovu. Z hľadiska zastúpenia
jednotlivých horninotvorných komplexov a tektonických jednotiek je
účelnejšie rozdeliť pohorie Tribeč na tri časti – zoborskú, tribečskú
a razdielsku.
Pravdepodobne najstaršími horninami v zoborskej časti Tribeča
sú ruly, ktoré sú zvrásnené. Ich pozícia umožňuje predpokladať, že
ide o zvyšky metamorfovaného plášťa granitoidov. V granitoidných
horninách zoborskej časti sa ako enklávy a šmuhy vyskytujú kremenné
diority, ktorých petrografia kontrastuje s okolitými granitoidnými
horninami.
Súčasťou mezozoického masívu Zobora je plocho presunutá kryha
Žibrice, ktorú budujú strednotriasové svetlosivé a sivé vápence
s polohami dolomitov a jurské pestré krinoidové a piesčité vápence.
Strednotriasové vápence sa vyskytujú v celom území okrem vrcholu
Žibrice, kde sa na geologickej stavbe podieľajú hlavne lias-doggerské
pestré a piesčité vápence. Sklon vrstiev sa pohybuje v rozpätí 20 – 25°,
hlavný smer úklonu je od JJV k SSZ. Puklinové systémy sú vyvinuté
hlavne v smeroch kolmých na smer úklonu vrstiev. Na viacerých lokalitách
bola zistená sekundárna mineralizácia kalcitu, kremeňa a časté
záteky a povlaky sintra (Hreško, Mederly, 1990).

Tribečská časť začína kremencami, ktoré sú väčšinou svetlých farieb,
jemnozrnné až hrubozrnné dobre lavicovité. Nad kremencami je
vyvinuté karbonátové súvrstvie, zložené z navzájom sa striedajúcich
vápencov a dolomitov. Vápence sú zväčša svetlosivé, miestami však
i biele a tmavosivé. Väčšinou sú lavicovité a v okolí Štitár obsahujú
tenké vložky sivých ílovitých bridlíc. Dolomity sú väčšinou tmavé, lavicovité
a masívne. Strednú a vrchnú časť jury (dogger – malm) tvorí
v nadloží predošlého súvrstvia pestrý komplex vápencov. Sú to biele,
žltkasté a ružové piesčité krinoidové vápence, masívne i lavicovité,
vyššie červené, červenofialové, dobre zvrstvené vápence s rohovcami.
Najvyššiu časť jury (titón) zastupujú svetlé lavicovité rohovcové vápence
(Csanda, Jarabica a kol., 2003).
V Tribeči sa na svahoch nahromadili produkty zvetrávania a svahových
procesov – nerovnako hrubé delúviá, najmä na úpätiach s výrazným
podielom eolického materiálu. Na strmých kremencových
a vápencových stráňach sa vyskytujú hrubo skeletnaté zvetraliny
a skalné sute. Deluviálne sedimenty, pevažne hlinito-kamenité svahoviny
a sutiny, tvoria výraznejšie pokryvy lemujúce okraje Tribeča. Sú
to prevažne produkty zvetrávania hornín kryštalinika a mezozoika,
ktoré sa premiestňovali ronom, soliflukciou a gravitačnými pohybmi,
prípadne blokovými sklzmi. Ich hrúbka je premenlivá, závisí od expozície
svahov, najčastejšie je 2 – 3 m, max 15 m. Hlinito-kamenité
sedimenty sú tvorené sivými, sivohnedými až čokoládovo hnedými
hlinami so značným množstvom ostrohrannej drviny. V sledovanej
oblasti pokrývajú väčšinu územia, prevažne južnú časť.
Fluviálne sedimenty, litofaciálne nečlenené nivné hliny alebo piesčité
až štrkovité hliny dominujú v povrchovej stavbe nív. Ich hrúbka sa
pohybuje od 1,5 do 4 m. Väčšinou sú málo zvrstvené. Ich sfarbenie je
najčastejšie sivé, hnedosivé, miestami majú svetlejšie a tmavšie odtiene.
Po zrnitostnej stránke sú väčšinou hlinité, menej piesčité, prachovité
a ílovité, obyčajne sú humózne s obsahom 0,1 – 1 % humusu. Na
fluviálnych sedimentoch nív sú z väčšej časti sformované recentné pôdy
(Pristaš, 2000a, 2000b). V sledovanom území sa nachádzajú pozdĺž
potoka Kadaň.

Podunajská pahorkatina je na území zastúpená Žitavskou pahorkatinou,
ktorá je budovaná pliocénnymi pestrými ílmi a pieskami,
vzácne štrkmi, ktoré sú prekryté štvrtohorným sprašovým pokrovom
(Hajko, red., 1982).

Reliéf
Z hľadiska geomorfologického členenia (Mazúr, Lukniš, 1980 in
Mazúr, red., 1980) spadá územie obce do 2 celkov – Tribeč a Podunajská
pahorkatina a do 2 podcelkov – Zobor a Žitavská pahorkatina.

Tribeč, horský krajinný celok vo Fatransko-tatranskej oblasti, vybieha
ako úzky horský klin do severnej časti Podunajskej nížiny. Delíme
ho na podcelky: Zobor, Jelenec, Veľký Tribeč, Sokolec, Razdiel.
Územie obce patrí do podcelku Zobor. Povrch územia je charakterizovaný
silne členitým vrchovinovým reliéfom. Zlomovo-denudačné
a erózno-denudačné stráne pohoria majú sklonitosť prevažne 12 – 25°,
na menších plochách nad 25° a ojedinele nad 35°. Vrcholové plošiny
a chrbty pohoria majú sklonitosť do 3 – 7° (Krautschneider, 2002).
Reliéf podcelku Zobor je tvorený kryštalinikom, mezozoickými
vápencami a kremencami. Reliéf na kryštaliniku je tvorený mierne
sklonenými svahmi na J a JV úpätí Zobora a SV svahmi pri obci
Žirany. Svahy sú celistvé, len v dolných častiach rozčlenené plytkými
úvalinovitými dolinami a úvalinami. Reliéf na mezozoiku je podstatne
pestrejší.

Erózna sieť je riedka, doliny sú založené prevažne na tektonických
líniách. Oblasť západne od Zobora je veľmi silno tektonicky rozčlenená
na množstvo krýh v rôznych výškových pozíciách, čo poukazuje
na kryhovú stavbu územia s množstvom zlomových porúch. Svahy
a doliny sú zlomového pôvodu, modelované eróziou a denudáciou najmä
v periglaciálnych podmienkach. Táto oblasť je tvorená prevažne
kriedovými vápencami, výraznejšie chrbty a tvrdoše sa zachovali na
južných vápencoch a triasových kremencoch. Oblasť severne a severovýchodne od vrchola Zobor (588 m n. m.) je geologicky pestrejšia
a menej tektonicky diferencovaná. Vyskytujú sa aj svahy a doliny
erózneho pôvodu. Výrazné formy tvoria kremencové a vápencové
tvrdoše (napr. Haranč) vyčnievajúce z plochého reliéfu chrbta Zobor
– Žibrica.
Dominantou územia je vrch Žibrica (617 m n. m.), ktorý predstavuje
vrcholový chrbát kvesty, rozčlenený na niekoľko elevácií so
skalnými výstupmi na čelách vrstiev z JJV a JV strany. Na Z a JZ
stráni Žibrice v odlesnených partiách sú odstránené čelá súvrství tak,
že tvoria stupňovitú stráň, resp. stupňovité defilé (Hreško, Mederly,
1990). Na menších plochách sa vyvinul krasový reliéf. V bezprostrednej
blízkosti severnej časti obce, v k. ú. Žirany, je zatiaľ jediným známym
podzemným krasovým priestorom zvislá jaskyňa s vchodom na
plošine JV od Žibrice vo výške 525 m n. m. typu aven (vznikajúca postupným
rozširovaním veľkých puklín). Objavená bola v zime na prelome
rokov 1955/1956. Ako prvý ju popísal Bárta (1957), detailne ju
preskúmal a popísal v roku 1974 T. Kužel. Informácie o nej uvádzajú
aj Vlček a kol. (2011). Je vytvorená na výraznej puklinovej zóne s vertikálnou
cirkuláciou vôd v strednotriasových vápencoch. Výstupný
komín jaskyne je asi 20 m od okraja odlučnej steny vápencového lomu
na sedle medzi Žibricou a Vápeníkom, hĺbka je 61 m. Pomerne úzky
komín sa v hĺbke asi 40 m rozširuje a na dne vytvára slepý dómovitý
jaskynný priestor s dĺžkou 12 m, šírkou 10 m a výškou 12 m, ktorého
dno je pokryté napadanými balvanmi, sutinami a hráškovitými
kvapľami. Bohato vyzdobená je juhozápadná a východná stena jaskyne,
s hráškovitými kvapľami zhlukujúcimi sa do tvarov pripomínajúcich karfiol. Ďalšie zdobenie vytvárajú kryštály a drúzy kalcitu.
Lokalita je ohrozovaná prevádzkou blízkeho kameňolomu.
Juhovýchodná časť územia sa nachádza na Žitavskej pahorkatine,
ktorá sa vyznačuje zlomovo-kryhovou stavbou, s asymetriou dolín
a úvalín. Svahy obrátené na severozápad a sever sú spravidla strmšie,
svahy opačné zasa miernejšie sklonené. Tvary riečnej siete prezrádzajú,
že to spôsobujú nedávne alebo ešte aj živé pohyby nakláňania krýh.
Veľmi významná je eolická modelácia reliéfu – vietor navial mocné
pokrovy spraší takmer v celom území. Stopy eróznej činnosti sú viditeľné
aj v obci, najmä na poľnohospodársky obhospodarovaných plochách.
 

Nad obcou sa nachádza najvyšší vrchol Žibrica (617 m) - výrazný pyramídový vrchol v juhozápadnej časti pohoria, na ňom rovnomenná  prírodná rezervácia.

Výmera chráneného územia:686 053 m2

Evidenčné číslo:198,

Rok vyhlásenia: 1954,

Zriaďovací orgán pri vyhlásení CHÚ:MŽP SR, Krajský úrad ŽP Nitra

Názov právneho predpisu vyhlasujúceho CHÚ:vyhláška KÚŽP Nitra

č. 2/2006 z 18.5.2006 - účinnosť od 1.6.2006,

 zóny: B - 4. stupeň - 53,0972 ha,

C - 3. stupeň - 15,5081 ha

Názov organizačnej jednotky Štátnej ochrany prírody SR, spravujúcej CHÚ:ŠOP - S-CHKO Ponitrie

Predmet ochrany: Účelom vyhlásenia CHÚ a jeho zón je zabezpečenie ochrany stepných, lesostepných a lesných spoločenstiev rastlín a živočíchov, biotopov národného i európskeho významu.

Spôsob vymedzenia ochranného pásma:zriaďovateľom ustanovená neplatnosť OP podľa § 17 - ods. 9 zákona č. 543/2002 Z.z.

Stupeň/druh ochrany:3. stupeň, 4. stupeň

 

Súčasnosť

 

Na vrchole sú zreteľné zvyšky valu hradiska.

V severnom svahu sú skalné útvary s výhľadom na skupinu Jelenca a Tríbeča. Rezervácia má charakter lesostepi, chránia sa tu spoločenstvá na vápencoch a lesné spoločenstvá.

 Z množstva chránených a vzácnych kvetov treba spomenúť lipnicu badenskú, hrachor benátsky, devätorník sivý, ďatelinu červenkastú, lúčovku veľkokvetú, cesnak guľatohlavý, ako i majestátnu orchideu - jazýčkovec jadranský.

Žije tu veľa druhov vzácneho hmyzu - k najznámejším patrí modlivka zelena, množstvo plazov, napríklad jašterica zelená, užovka hladká, a množstvo druhov vtákov.

Kataster obce ponúka lesy, lúky a polia, ktoré sú vhodné na turistické vychádzky do prírody. 

 

Táto skalná oblasť je dynamicky sa rozvíjajúcou baštou skalných lezcov z Nitry a jej blízkeho okolia.

Materiál skál je tvorený bielym, hladkým a mimoriadne pevným vápencom.

 

Obyvateľstvo

Najviac obyvateľov obce pracuje v odvetví priemyslu, najmenej v lesníctve s ťažbou dreva a v odvetví plynu a vody.

Najviac obyvateľov odchádza do zamestnania v oblasti stavebníctva a najmenej v oblasti priemyslu, gastronómie a dopravy.

Obchod a služby

           V obci sa nachádza jeden obchod  s potravinami COOP Jednota SD Nitra. V obchode pracujú 3 pracovníčky .

Návštevníci obce, ale aj obyvatelia môžu navštíviť bar RELAX, denne od 14,00 hod. do 22,00 hod. V zariadení pacujú dve pracovníčky a kapacita je 30 stoličie